Niet pochýb o tom, že neexistuje veľa krajín vo svete, ktoré by v oblasti vína dokázali to, čo Nový Zéland.
Predstavuje dobre fungujúcu značku s puncom exotiky. Pre someliera je však pokladnicou kvalitných vín rôznych štýlov a jedinou krajinou južnej pologule s dobrou alternatívou burgundských Pinotov. Je len otázkou času, kedy ceny najlepších vín porastú tak rýchlo ako v Európe.
História vysádzania viniča sa začala písať v prvej polovici 19. storočia vďaka anglickému misionárovi Samuelovi Marsdenovi, ktorý vysadil na severnom ostrove 100 rôznych odrôd vínnej revy (región Kerikeri). V druhej polovici 19. storočia sa k misionárom pripojili vysťahovalci, najmä z Dalmácie, ktorých mená nesú vinárstva dodnes (Babich). V tom čase sa do krajiny dostala odroda Müller Thurgau, ktorá bola populárna ešte v osemdesiatych rokov minulého storočia. Fyloxéra sa objavila v krajine v roku 1897. Jej priebeh však nebol taký devastujúci ako v Európe aj vďaka štepeniu na americké podpníky, ktoré sa vozili zo susednej Austrálie. Sladké a fortifikované vína tvorili v tom čase ponuku vín. Dá sa teda povedať, že podstatná zmena novozélandského vinohradníctva a vinárstva sa začala až v druhej polovici 20. storočia, keď sa v roku 1974 prvýkrát objavil na trhu Sauvignon Blanc (Matua Valley). Vinohradnícke oblasti sa rozprestierajú medzi 36° – 45° stupňom južnej pologule. Delí ich medzi sebou 1 600 km. Na severnom ostrove nájdete Northland, Auckland, Waiheke Island, Waikato, Bay of Plenty, Gisborne Hawke´s Bay a Wairarapa. Južný ostrov zahŕňa Nelson, Marlborough, Waipara, Canterbury, North Otago a Central Otago. Až 77 % celkovej plochy viníc zaberajú Gisborne, Hawke´s Bay a Marlborough. Výmera vinohradov sa za posledných 15 rokov zdvojnásobila na viac než 35 000 ha (zdroj Wine Institute). Najväčšou oblasťou sa hrdí Marlborough (65 % celkovej plochy vinohradov).
Klimatické podmienky na ostrovoch sú premenlivé, ale s jedinečným charakterom. Severný „stredomorský“ ostrov má v niektorých rokoch až subtropické podmienky. Zrážky počas vegetačného obdobia dosahujú v priemere 850 mm (Northland). Južný, chladnejší si vystačí so 400 mm (Marlborough). V niektorých častiach Central Otaga (s nadmorskou výškou 213 m) klesajú zrážky na 270 mm s postupným prechodom na zavlažovanie. Nový Zéland je známy svojimi „štyrmi ročnými obdobiami“ počas dňa, chladnými nocami a teplým slnečným poludním. Najrozšírenejšou odrodou je Sauvignon Blanc (19 930 ha), nasleduje Pinot Noir a Chardonnay. Skvelé vína ponúkajú aj odrody Riesling (Nelson, Waipara, Gisborne), čoraz populárnejší Pinot Gris (Central Otago, Nelson, Marlborough, Auckland), Gewürztraminer (Gisborne, Auckland), Sémillon (Marlborough) a Syrah/Merlot/Cabernet Sauvignon (Hawke´s Bay). Podľa zákona (z roku 2007) musí byť minimálne 85 % použitej odrody deklarovanej na etikete. Apelačný systém na Novom Zélande v podstate neexistuje. Všetko dôležité spadá pod GI – Geographical Indications, ktoré „supluje“ základnú hierarchiu vín bez bližšieho určenia. Novinkou môže byť nová apelácia Méthode Marlborough pre šumivé vína vyrábané klasickou metódou druhotného kvasenia vo fľaši. Podmienkou je, že hrozno musí pochádzať z oblasti s minimálne osemnásťmesačným vyzrievaním. Povolené odrody sú Chardonnay, Pinot Noir a „všadebol“ Pinot Meunier. Hodenú rukavicu prijalo zatiaľ 9 vinárstiev. Nový Zéland sa zaraďuje medzi 15 najväčších producentov vína na svete. V roku 2014 vyprodukovali potomkovia Maurov 84 mil. fliaš vína. Ich najdôležitejším trhom je Austrália, na starom kontinente Veľká Británia. Export tvorí približne 70 % celkovej produkcie pre slabší domáci trh. Ešte pred desiatimi rokmi bolo v krajine asi 500 producentov, v súčasnosti je ich zhruba 700.
AKÉ SÚ MIESTNE VÍNA?
Keď Cloudy Bay „vypustilo džina z fľaše“ so svojím Sauvignonom, málokto predvídal taký úspech a popularitu. Dnes sa hovorí o Sauvignone Blanc z Nového Zélandu ako o klasickom štýle. Vinohradníctvo a vinárstvo stále experimentuje a veľké vinárstva už dávno pochopili, že im v budúcnosti len Sauvignon Blanc stačiť nebude. Zaviedli individuálny prístup k jednotlivým parcelám s prechodom na organické (neskôr biodynamické) hospodárenie a vinifikáciu (Villa Maria, Saint Clair, Cloudy Bay).
Neobmedzené možnosti dovoľujú vysádzať aj nové odrody (napr. Cooper´s Creek – Arneis, Grüner Veltliner a Albariňo). Stále však existuje množstvo vinárstiev produkujúcich vína „na objednávku“ a bez ambície využiť potenciál terroiru. Mladé vinohrady s mechanickým zberom a vysokými výnosmi určite zmenu neprinesú. Podobne ako predvídateľné „metoxypyrazínové“ vína z predčasných oberačiek. V krajine je množstvo malých autentických vinárstiev čerpajúcich know-how podľa európskych vzorov. Tie využívajú nízke výnosy, selekciu klonov a parciel, viacnásobný zber, spontánne a dlhšie kvasenie, staršie sudy a jemnejšiu filtráciu (Seresin, Felton Road, Ata Rangi, Ta Mata, Pegasus Bay). Nový Zéland nie je len Sauvignon Blanc, ale aj skvelý Riesling, bohatý a priamočiary Pinot Noir alebo korenistý Syrah. S entuziazmom a potenciálom, aký krajina má, bude dostatok príležitostí ochutnať nové a jedinečné vína. S určitou dávkou nadhľadu sa priblížia viac k európskemu charakteru ako novosvetskému. Víno, ktoré cestuje zďaleka, ale chutí blízko...
