Mýtov a poloprávd na tému víno je viac než dosť. Fantázia a predstavivosť nepozná hranice a v mnohých prípadoch sa človek nestačí čudovať, dokonca aj s úsmevom na tvári. Klebety živia aj sociálne siete s množstvom informácií, ale len zrnkom faktov. Dokonca sa k niektorým zvláštnym vyhláseniam pridávajú samotní autori vín či „someliéri“. Rôznym legendám o víne nahráva skutočnosť, že mnohých zaujíma príbeh a samotná kvalita je na druhom mieste. Avšak osviežujúci štýl tohto článku korešponduje so slnečným počasím a blížiacim sa letom. Hitparáda mýtov v rámci tohto druhu zábavy sa môže začať. Stačí sa pohodlne usadiť, napr. s kalichom vína alebo sektu.
Hit v každom roku. Dalo by sa povedať až šláger, ktorý zľudovel. Autori tohto výroku pravdepodobne nepoznajú ružové vína ako Bandol, Palette, Sancerre či Champagne Rosé. Na druhej strane nie každý vie a môže také vína vyrobiť, ale ambíciám sa medze nekladú. Rosé s predpokladom vyzrievania sa vyrába z vinohradov rovnako kvalitných ako ostatné vína. Tieto vína majú nízky výnos, spontánnu fermentáciu a občas vyzrievajú v sudoch. Napr. Rioja Gran Reserva Rosé sa môže uvádzať na trh po šiestich rokoch vyzrievania.
Aj napriek rozširujúcej sa skupine vzdelaných konzumentov existuje veľké množstvo fanúšikov tohto výroku. Tento typ uzáveru vyvinutý v Európe sa používa od polovice 70. rokov. Aj keď je prírodný korok najlepší a najrozšírenejší uzáver, nie je pravda, že 4 bilióny vyrobených fliaš ročne by boli pre tento fakt menejcenné.
Trhák všade na svete. V západnej Európe No. 1, ale naše finančné možnosti „vytiahli“ tento šláger na trojku. Cena môže naznačovať kvalitu, ale do nej vstupujú aj ďalšie faktory ako marketing alebo bodové hodnotenie. A to sú ekvivalenty, ktoré vôbec nezvyšujú kvalitu vína, ale jeho predaj. Preto každý dobrý someliér alebo obchodník s vínom má v zásobe veľa excelentných vín za babku. Na Slovensku vstupuje do hry aj ťažká a pekná fľaša. Povedz mi, aké víno piješ, a ja ti poviem, kto si: podľa J. Robinsona – obeť marketingu. Aké jednoduché.
Všetky vína sa chladia. Neexistuje víno, ktoré by mal dostať zákazník na stôl nevychladené. A už v žiadnom prípade nie ohriate. Jediná výnimka je medovina a saké. Červené vína by mali mať teplotu približne 18 °C, čo sa v bežných podmienkach dá dosiahnuť len schladením. Nad 20 °C sa z vína uvoľňujú prchavé látky, ktoré dokážu víno negatívne ovplyvniť a v tomto prípade aj pôžitok z neho. Ľahšie červené vína s moderovanými tanínmi a ovocným prejavom si vyžadujú teplotu 14 až 16 °C. Ktovie, možno aj preto sa pijú červené v zahraničí počas celého roku.
Text: Rastislav Šuták, someliér Corner & Co. ocenený na majstrovstvách sveta someliérov v 2019 vynikajúcim 24. miestom, Foto: unsplash.com