Francúzi majú Sauternes, Španieli Sherry alebo Portugalčania Porto, my máme na Slovensku Tokaj.
Unikátna vinohradnícka oblasť v strednej Európe, ktorú predeľuje hranica medzi dvoma štátmi. Slovensko-maďarská apelácia známa ďaleko za hranicami oboch štátov, ktorá si svoj kredit nepostavila na vysokom bodovom hodnotení vplyvných kritikov, ale na zručnosti miestnych vinárov, schopných využiť jedinečný terroir oblasti. História pestovania viniča siaha na celom území dnešného Slovenska do čias Rimanov. Názov Tokaj sa odvodzuje od slova „Stokaj“, čiže sútok. V tomto prípade dvoch riek – Bodrogu a Tisy. S príchodom Maďarov vinohradníctvo pokračovalo naďalej, až kým vinice nespustošili nájazdy Tatárov v prvej polovici 13. storočia. Kolonizovaním Talianov sa sem dostala aj podstatná odroda Furmint. Miestne pivnice vyhĺbené do tufu pochádzajú zo 16. storočia, slúžili ako úkryty v čase tureckých vojen. Výroba tokajských výberov siaha do roku 1650, keď Laczkó Sepsi Maté vyrobil prvý sladký nektár z cibéb. O päť rokov neskôr bolo vydané ustanovenie o zbere cibéb na výrobu sladkých výberov ako základ na ich produkciu. Popularita miestnych vín, ich blahodarné účinky na telo aj myseľ sa rýchlo šírili po celom kontinente. Jeho pravidelnými „klientmi“ sa stali panovníci na francúzskom či anglickom kráľovskom dvore.
V 19. storočí získavali miestne vína mnoho ocenení na svetových výstavách nielen na starom kontinente. Tokajská oblasť patrí medzi najstaršie definované vinohradnícke oblasti sveta. Tokaj vďačí za svoj status unikátnym klimatickým podmienkam, ktorých nie je vo svete príliš veľa. Charakter oblasti sa formoval už pred 12 mil. rokov. Seizmickou činnosťou sa pod Panónskym morom vytvorilo vulkanické podložie, ktoré umožňuje viniču dnes hlboko zapustiť korene. Tufová pôda ovplyvňuje rast viniča a následne tvorbu aromatických látok v dozrievajúcom hrozne. Blízkosť riek vplýva na mikroklimatické podmienky ovplyvňujúce tvorbu cibéb počas jesene. Selekciou týchto hrozienok, ich spracovaním a vyzrievaním v sudoch vznikajú vína s neopakovateľným senzorickým prejavom.
Tradičný štýl vín neumožňuje technologický prístup vinohradníkov a vinárov tak ako v iných vinohradníckych oblastiach zameraných na kvantitu. V tufových pivniciach vyzrievajú oxidatívnym spôsobom niekoľko rokov. Víno tak získava zlatisto-jantárový vzhľad s tónmi sušeného ovocia a orieškov. Žiaľ, niektorí výrobcovia uprednostňujú atraktívny prejav pripomínajúci skôr Sauternes. V rokoch s nedostatočnou tvorbou cibéb vznikajú skvelé autentické vína s odtlačkom oblasti. Suché odrodové vína s množstvom jemných nuáns a odtieňov oslovujú širšie spektrum milovníkov vín a otvárajú dvere k objaveniu ich expresívnejších a tradičných súrodencov. Skvelou alternatívou sú tiež prírodne sladké vína s rukopisom autora a ročníka. Nová vlna prispieva k vzniku alternatívnych vín, využívajúc pozitívny oxidatívny prístup, ktorý je čoraz vzácnejší. Vína z Tokajskej vinohradníckej oblasti sú vynikajúcimi médiami v gastronómii. Vďaka pulzujúcej kyselinke vynikajúco dopĺňajú aj tradičné pokrmy s vyšším obsahom tuku. Jemne oxidatívny prejav a bohaté telo alternujú červené vína, najmä pri vínach so zvyškovým cukrom a potrebnou fľašovou zrelosťou. Napokon ponuku dopĺňajú vína s vyšším podielom aromatických odrôd a intenzívnou vôňou a chuťou k modernej kuchyni s fúziou viacerých kontinentov a vplyvov.
ZOPÁR ČÍSIEL
Plocha vinohradov: Slovensko 908 ha, Maďarsko 5 747 ha. Vinohradnícke obce: Slovensko 7, Maďarsko 27. Pestované odrody: Slovensko 3, Maďarsko 6. Pomer: Furmint (SK 70 %, HUN 69 %), Lipovina (SK 25 %, HUN 18 %), Muškát žltý (SK 3 %, HUN 9 %). Vinárstva: Slovensko 14, Maďarsko 190.
