Cognac „Byť vznešený je privilégium, ale len jeden môže byť kráľ.“

Cognac „Byť vznešený je privilégium, ale len jeden môže byť kráľ.“
Na to, aby sa niekto alebo niečo stalo kráľom, musí prejsť dlhou cestou. Začína sa zrodením, pokračuje učením z dlhoročných skúseností svojich predkov, aby nakoniec mohol usadnúť na trón ako vládca.

Už v III. storočí rozhojdal rímsky cisár Marcus Aurelius Probus kolísku koňaku zákonom, ktorý udelil galskému ľudu slobodu vo vlastníctve viníc a výrobe vína. Základ kráľovského destilátu mohol spraviť svoje prvé kroky. So vzrastajúcou popularitou vína v XI. storočí rástol dopyt v odľahlých krajinách, kde víno čakala nevyhnutne dlhá cesta loďou. Čoskoro si však obchodníci uvedomili, že víno touto prepravou trpí. A tak museli pristúpiť k úprave vína jednorazovou destiláciou.

Takto ochránené „víno“ dostalo názov – brandewijn (ohnivé víno), ktoré neskôr viedlo k oficiálnemu názvu vínneho destilátu brandy. V XII. storočí obchodníci s vínom skúšali dvojitú destiláciu vína. Spôsob dvojitej destilácie bol pôvodne podložený nižšími nákladmi na prepravu, pretože z destilácie vzišlo menšie množstvo a to znamenalo viac priestoru na lodiach. Legenda o objave dvojitej destilácie „eaude- vie“ má však jemne odlišný príbeh, viac „romantický“.
„Legenda hovorí, že dvojitú destiláciu vynašiel Chevalier de la Croix Maron, lord zo Segonzacu, zbožný človek, ktorému sa prisnilo, že satan sa pokúša zatratiť jeho dušu. Vo svojom sne sa videl v diablovom kotli, ale jeho viera bola tak hlboko ukotvená v jeho duši, že odolala prvému ‚vareniu‘. Na dosiahnutie svojho cieľa bol diabol nútený ho znovu ‚uvariť‘. Keď sa prebudil, Chevalier dostal nápad extrahovať ‚dušu‘ eau-de-vie druhou destiláciou.“

Po rokoch výroby a transportu brandewijn zistili, že chuť nápoja bola veľmi pozitívne ovplyvnená uskladnením v dubových sudoch. V XVII. storočí vznikli obchodné domy, ktoré predávali „eau-de-vie“ do severnej Európy. Zrodili sa svetoznáme značky a v roku 1817 bola zadaná prvá klasifikácia V.O.P. (Very Old Pale) a V.S.O.P. (Very Superior Old Pale). V roku 1909 bolo šesť oblastí vo francúzskom regióne Cognac definovaných zákonom a chránených značkou. Samotná oblasť Cognac pozostáva zo šiestich regiónov nazývaných „Crus“ alebo „terroir“.

Tieto terroir sú: Grande Champagne, Petite Champagne, Borderies, Fins Bois, Bons Bois a Bois Ordinaires.

A TAK BOLO DEFINITÍVNE ODDELENÉ BRANDY OD KOŇAKU
Rozdiel medzi týmito dvoma destilátmi nie je len v názve, ale aj v zákone podľa asociácie Bureau National Interprofessionel de Cognac (BNIC) založenej v roku 1946. Podľa jej nariadení musí koňak vyzrievať minimálne 30 mesiacov vo francúzskom dubovom sude, ktorý pochádza predovšetkým z lesných oblastí Limousin a Tronçais v strednom Francúzsku.

Musí prejsť dvojitou destiláciou v tradičných medených zariadeniach. Výrobcovia môžu destilovať len medzi 1. novembrom a 31. marcom a to po zbere úrody hrozna, ktoré vyrastalo v jedinečnej kriedovitej pôde v oblasti Cognac, z konkrétnych odrôd bieleho hrozna z Charente.

AKO NA TO?
Proces výroby koňaku sa začína lisovaním bieleho hrozna Ugni Blanc, Colombard a Folle Blanche, pričom 10 % môže pochádzať z iných, zákonom stanovených odrôd na získanie hroznovej šťavy, po ktorej nasleduje niekoľkodňová fermentácia. Výsledné víno je veľmi kyslé s nízkym obsahom alkoholu (cca 8 – 11 %).

Nasleduje destilácia koňaku, ktorú možno vykonať len v medenej „alambic charentais“, tzv. banke, ktorá sa v tejto oblasti stále používa už 400 rokov. Destilačné zariadenia vyrobené z medi garantujú